31.3.20

Vlastne ani neviem kde začať. Aha, asi to bolo Javorníckou stovkou 2019. Teda niežeby som ju plánovala ísť, ale keď sa Gavrila na ňu prihlásila, iba ma trochu naštvala. Trochu. Lebo mi nedala na výber :)

Tak som sa prihlásila tiež. Na mojú prvú stovku 🙈. Za túto moju iniciatívu som nečakala od nej vôbec nič, ani len pochvalu. No mala povinnosť ísť so mnou na dámsku jazdu!! A ktorá žena niečo také odmietne?

Tak sme premýšľali aký projektík by sme ešte mohli stihnúť pred J100, niečo na rozbehnutie. Dátumy sa nám všeliako krížili. Mne niekedy aj oči z toho premýšľania. Najprv voľba padla na Korunu Oravy. Trasa jasná, Lukáš Š. ako doprovod bol tiež takmer prichystaný, len ten môj lenivý zadok na toľko kopcov ani nie. Alebo... ženskú intuíciu predsa netreba podceňovať.
Napokon sa ozvali Strážovské vrchy, že reku tu ste ešte neboli baby, príďte. A tak sme si vymysleli trasu z Púchova do Žiliny - 66km/ 2450m₊


Teda, nevymysleli sme si ju. Už Peťo K. si ju dal ako rozcvičku pred Lazovkou toho istého roku. My sme si ju len o niečo predĺžili a pozmenili. Peťo K. sa nášmu plánu potešil, predsa zopakujeme naše letecké trio z Leteckej 50tky. Jeho vybúkovaný diár ho nakoniec s toľkým množstvom estrogénu nepustil. Zato nám ochotne poskytol aspoň pár dobrých rád.

4.septembra 2019 opúšťam bránu svojho domu v skorých chmúrnych ranných hodinách. Som celkom rada, že môžem ešte posedieť dáku hodinku vo vlaku, sama, bez džavotania a požiadaviek mojich detí. S prichádzajúcim Púchovom, prichádza aj slnko...aj Gavrila.
Púchov. Sme vypustené do lesa, dámska jazda začína 👯

Ležérne prejdeme mestom, na konci ktorého začneme pomaly stúpať a keďže Zábava čaká, občas aj pobehneme.

..a že sme sa šli fakt baviť

Zo Zábavy....za zábavou

Ukazovalo sa, že to bude ozaj nielen pekný, ale aj teplý deň. Teplý deň = dostatok tekutín a aspoň nejedno pivo! V Udiči (13km) sme trochu poblúdili, aby sme mohli znova stúpať na Klapy. Pekný to kopec, ale dostať sa tam malo problém i GPS.


taká tajná vertikála na Klapy
Klapy

Odtiaľto to už bol viac menej príjemný (z) beh do Považskej Bystrice (25km). V PB sme sa ubezpečili, že aj tu fungujú obchodné reťazce, čo sme patrične využili a zároveň sme neplánovane preskúmali aj tie kúty mesta, ktoré sme vlastne ani nemuseli. 
Nejak sme sa napokon za tú kalváriu v PB dostali, prešli popri Podmaníne až do Záskalia (35km). A ďalších niečo vyše 4km sme kráčali do Vrchteplej. Dalo sa ísť hrebeňom cez Holázne, ale keďže sme si nechceli trasu (ne)dobrovoľne predlžovať, stavili sme na čistú betónovú romantiku po červenej. Ani za nič behom, nech si môžeme túto krátku agóniu čo najdlhšie vychutnať. Zachraňovalo to len pekné prostredie Kostoleckej tiesňavy. Fotku som z (ne)pochopiteľného dôvodu neurobila :)

Z Vrchteplej do Súľova po zelenej znamenalo pouhých 5k. Už sme sa tešili. Vedeli sme čo nás v Súľove (45km) čaká. A nebola to len malebnosť tohto kraja!

Dámska jazda
Pri nápojoch v Súľovskom šénku sme pochválili samé seba, že traťové ambasádorky z nás nebudú a náležite sme to oslávili. A veď do Žiliny to už máme len za dáku dvacku.
No ale ten Súľov. Nádherný to kraj. Gavrilu som presvedčila, že pôjdeme okolo zrakovej pyramídy, lebo sa jej to isto bude páčiť :)). Musela som ju podpichnúť... a vôbec ma to neodradilo od vlastného nadšenia.

Zraková pyramída v Súľove


Farebne značená kombinácia nás mala zaviesť 10km do Hričovského Podhradia cez Roháčske sedlo. Úžasne behateľné trailíky spojené s nádhernými výhľadmi. Každá sme si to užívali podľa svojho gusta, v tichosti našich myšlienok a s patričnými rozostupmi.




V Hričovskom Podhradí (55km) sme sa občerstvili, ako inak, v miestnom šénku a podporili sme tak dojazd na posledných 10km. Úspech, ktorý sme možno ani nečakali.

Hričovský hrad

Napriek tomu, že ma už koleno pobolievalo, musím opäť pochváliť aj tento trailový skvost smer Ovčiarsko (60km)...a odtiaľ posledných 6k do Žiliny.

Ovčiarsko a Žilina

Zbeh do  Žilina- Strážov (65km) už bol ku mne nemilosrdný, no aj napriek tomu sme sa odhodlali finišovať na vlakovú stanicu o niečo rýchlejšie ako by sme chceli. Vlaky nepočkajú a nám sa zas nechcelo na tie vlaky čakať. Tak to vyšlo. Bez cieľového piva. No každopádne šťastné ...a upotené sme sa narýchlo rozlúčili s tým, že tá J100 by predsa len mohla vynsť :)

Celá trasa nám trvala 11h 13min.

Verte, či nie....pre nás matky s malými deťmi, je to skutočne neskutočná radosť si takto zažúrovať :)...posilniť telo, ducha a myseľ v dobrej spoločnosti. "Radosť je zdravím duše", tak povedal Aristoteles, a túto myšlienku netreba podceňovať :)